Návšteva CERN-u karavan tour 2018

Hlásim sa s ďalším dlhším reportom z našej karavan tour. Pôvodne som chcela o včerajšom dni napísať len pár slov na našu fanpage na facebooku, ale myslím, že to čo sme zažili si zaslúži samostatný článok.
Po predvčerajšom uchodenom, ale prekásnom dni v Annecy, sme si mysleli, že ten ďalší bude z tých oddychovejších. Mali sme na pláne pozrieť si Ženevu a na pár chvíľ si odskočiť do CERN-u, kde pracuje náš kamarát.
Ženevu sme si vychutnali naozaj len vychádzkovo. Prešli sme sa po promenáde okolo jazera a samozrejme, že sme  zašli aj k jednej z najvyšších „fontán“ sveta Jet d´Eau. V blízko parku sme si potom boli obzrieť  aj slávne kvetinové hodiny.
No lenže už sme museli bežať do CERNu, kde sme mali dohodnuté stretnutie na tretiu. Vraj na hodinku.😁
Z jednej hodiny boli takmer štyri. Myslím, že keby deti vládali a naši sprievodcovia (dvaja úžasní vedci zo Slovenska) nemuseli bežať za svojimi povinnosťami, asi by sme tam boli ešte doteraz. Toľko zaujímavých vecí sme si vypočuli, až nám začalo byť ľúto, že sme sa lepšie neučili fyziku.
Naša prehliadka začala vo veľkej „drevenej“ guli, kde je umiestnená interaktívna vedecká výstava.
CERN-u
Návštevníci si tam môžu vypočuť a prečítať kadejaké informácie o vesmíre a o samotnej práci na urýchľovači. Mňa ako mamu homeschoolerku veľmi potešilo, keď pri premietanom filme o Veľkom tresku, dievčatá zachytávali slová ako neutrón, protón, komentovali zánik gigantických hviezd a pri obrazoch Slnečnej sústavy sa tvárili ako ťažké profíčky. Dokonca uja-vedca upozornili, že majú starú fotku, lebo je na nej ešte Pluto. 
CERN
Naši sprievodcovia nám ukázali ako vlastne urýchľovač vyzerá a vysvetlili nám ako funguje. Na interaktívnej satelitnej snímke sme si mohli pozrieť aj jeho kruhovú dráhu, ktorá je v hĺbke 100 m pod zemou a je dlhá 27 km.
CERN
CERN
Úžasné je, že na tomto projekte pracuje okolo 4 až 5 tisíc vedcov z viac ako 100 krajín sveta a ich poznatky budú využívať hlavne generácie, ktoré prídu po nás.
Z tejto výstavy sme mali možnosť dostať sa aj do spletitých chodbičiek kancelárskych priestorov CERN-u. A tam to veru vyzeralo úplne ako vo filmoch. Cez pootvorené dvere bolo vidieť vedcov z rôznych kútov sveta pracujúcich na svojich počítačoch. Popri stenách stáli biele tabule „počarbané“ vedeckými klikmi-hákmi a v niektorých kanceláriách blikali najrôznejšie prístroje od výmyslu sveta.
Dokonca sme sa dostali aj do priestorov, v ktorých vznikla WORLD WIDE WEB. Tak to už je pecka!
táto skrinka je prvý server, červenými písmenami je na nej napísané „This machine is a server. DO NOT POWER IT DOWN!!“
Pri nasávaní nových vedeckých informácií sme vyhladli. Rozhodli sme sa, že sa pred odchodom do kempu  posilníme v reštaurácii priamo v hlavnej budove CERN-u.
A dobre sme urobili. Keďže obaja naši sprievodcovia nás už v tej dobe museli opustiť, cesta z tohto kolosu nám trvala približne 30 minút. Dverí a chodieb von bolo neúrekom, ale takmer všetky boli určené pre študentov, či vedcov pracujúcich tam. My ako návštevníci sme nejak nemohli nájsť tie správne pre nás.
Naše dievčatá sa už začali obávať, že si nás tam nechajú aj cez noc, čo by ale nám rodičom vôbec nevadilo. Po polhodine blúdenia sa nad nami, po prosbe o pomoc, zľutoval hlas v interkome a pustil nás von dverami určenými pre zamestnancov CERN-u. Boli sme na slobode.
Tento deň v nás bude ešte dlho rezonovať. Ani sa nám nesnívalo, čo všetko nám prinesie a koľko si toho z neho odnesieme my.
A ešte zopár fotiek z našej ženevskej prechádzky….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.