Výhody a nevýhody domáceho vzdelávania ako ich vidím ja

Dovolím si na dnes jednu úvahu. Často sa ma ľudia pýtajú aké to je učiť vlastné deti doma. A ja väčšinou po pravde odpovedám, že je to veľmi zaujímavé, ale občas veľmi náročné. Predpokladám, že pre dotyčných takáto odpoveď nemusí byť dostačujúca, tak som sa dnes rozhodla o tom napísať viac. Tu sú výhody a nevýhody domáceho vzdelávania z môjho pohľadu.

Výhody

1. Ranné vstávanie

Toto je naozaj no.1 výhoda v našej domácnosti. Bez srandy. Obe školáčky sú spachtošky. Kým chodili do školy a škôlky bolo ranné vstávanie hororom. Nielen vyhnať ich ráno z postele, ale vybrať sa z domu vyžadovalo niekedy nadľudské úsilie. Ranný chaos, ktorý u nás bol nezažívame už druhý rok.

2. Čas trávený pri učení

Tým, že sme doma, samé si určujeme kedy sa budeme učiť a ako dlho. My sa doma učíme doobeda, poobedia patria krúžkom a kamarátom. Učivo, ktoré dievčatá musia zvládnuť (keďže aj my sme viazané Štátnym vzdelávacím programom) majú hotové približne za hodinku. Mám teraz na mysli učenie ako ho vidí väčšina ľudí. Učebnice, pracovné listy, nejaké cvičenia a podobne.

3. Sledovanie záujmov detí

Táto výhoda úzko súvisí s predchádzajúcou. Za učenie nepovažujem len pozeranie do učebníc, či pracovných zošitov (popravde, učebnice sú u nás doma využívané minimálne). Učenie je všetko čo obohacuje deti, čo ich posúva ďalej, čo v nich zanecháva stopu. Sú to všetky tie ich aktivity, na ktoré majú teraz viac času, pretože povinné učivo je spravené raz-dva.  Preto stíhame napríklad Leonarda da Vinci, či kadejaké pokusy a tvorivé aktivity. Alebo behať len tak po vonku a zbierať a študovať dážďovky či žaby, spolu variť, šiť, či vyšívať a hrať kopu spoločenských hier. Proste všetko čím aktuálne žijú, čo ich práve v tomto momente najviac baví.

4. Výber učebného štýlu

Toto je jedna velikánska výhoda, ktorú doma máme. Pretože aj keď ja učím len 2 deti, ony sa neučia rovnako. Niekedy mám pocit, že rozdielnejšie by už ani nemohli byť. Jedna je silný vizuálny typ, učí sa najmä čítaním, či písaním.  Druhá je čistý kinestetický typ. Všetko si musí ohmatať, učí sa pohybom.

Samozrejme to neznamená, že ak má niekto dominantný jeden učebný štýl, že ostatné treba vynechať. Doma sa preto snažíme na každú preberanú tému pozrieť z rôznych uhlov. Čítame si o nej, ak máme tú možnosť pozrieme si nejaké video, vždy zapojíme aj naše ruky, keď niečo vyrábame, prípadne ideme von, do prírody, či galérie, alebo na výlet. Takto si každá z mojich dievčat môže vziať to, čo práve potrebuje presne tým spôsobom, ktorý je jej najbližší.

5. Emocionálna stabilita pre deti

Uff, to je názov. Kto má doma čo len jedno dieťa, ktoré sa len minimálne líši od ostatných svojím prežívaním, bude určite vedieť o čom píšem. Sú deti silné, ktoré zvládnu hocijakú zlú situáciu, otrepú sa a idú ďalej. Mám také jedno doma.

A potom sú deti také, ktorých prežívanie emócií sa značne líši od priemeru. Také, ktoré potrebujú pri sebe niekoho, kto im pomôže prejsť cez búrku pocitov bez posudzovania, odsudzovania, či nebodaj trestov, za “nevhodné” správanie. Aj také mám doma. Niekedy je to neskutočné ťažké, zvládnuť takéto situácie. Práve vtedy, keď to mám ja ako mama doma najťažšie, si uvedomujem, aké by to ona mala ťažké v škole, kde by sa s tým musela vyrovnávať sama.

6. Vzory

Každý rodič vie, aké je ťažké nepodľahnúť tlaku okolia. Keď všetci v škole majú mobil, len ja nie. Keď už tretiaci majú svoj facebookovský profil, len ja nie. Keď všetci v triede pozerajú Hornú-Dolnú, len ja nie. Aj ja som si tým prešla, ale moji rodičia boli zásadoví. Aj ja som.

A mám to ľahšie ako oni, práve preto, že moje deti nechodia do školy. Sú oslobodené od tlaku spolužiakov, ako by mali vyzerať, čo by mali vlastniť, ako by mali rozprávať. Nemusia sa s nikým porovnávať, nemusia nikomu nič dokazovať, nemusia s nikým súťažiť o priazeň.

Viem, že raz keď nastúpia do školy, ich toto všetko neminie. Ale verím, že vďaka tým morálnym hodnotám, ktoré im doma vštepujeme a vďaka tomu, že sme s nimi väčšinu času, budú na takéto situácie silnejšie a zrelšie, ako by boli teraz.

Nevýhody

1. Ponorková choroba

No veru. Toto je asi najťažšie na domácom vzdelávaní. Byť s deťmi 24/7. Pretože, buďme k sebe úprimní, aj keď svoje deti milujeme, občas od nich potrebujeme oddych. A aj ony od nás.  Niekedy stačí hodinka, keď sa zavriem do spálne a čítam knihu, niekedy ich všetkých (aj s ockom) vyženiem z domu, alebo sa z domu odpracem ja.

2. Pochybnosti

Neviem ako iné mamky, ktoré učia svoje deti doma, ale ja veru o sebe občas pochybujem. Či to všetko robím dobre, či niečo nezanedbám. V domácej škole je nutnosť dať deťom väčšiu mieru slobody ako je to v škole, lebo bez tej slobody, to bude len škola doma. A to veľmi rýchlo omrzí obe zúčastnené strany.

Lenže sloboda v rukách detí, môže byť veľmi stresujúci faktor. Čo keď kvôli kresleniu nestihneme matematiku? Čo ak nepreberieme tento polrok všetky slovné druhy, lebo momentálne chcú dievčatá viac čítať? Vôbec ich nebaví vlastiveda, čo s tým? Moja dcéra ešte nečíta plynule, nesčítava cez desiatky, nenásobí ešte z hlavy, robí jej problém delenie, nevie vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky zaradom. Je to v poriadku?

Takýchto otázok sa v hlave rojí denne milión.  Hlavne na začiatku domáceho vzdelávania môžu byť pochybnosti veľmi silné. Je to dosť obmedzujúce a človeka to môže paralyzovať. Mne vtedy pomáha spomenúť si na naše dôvody, prečo sme s domácou školou začali. Alebo stačí tá chvíľa, keď za mnou baby nadšené prídu s niečim novým, čo by chceli preskúmať.

3. Neporiadok v dome

Och, áno. Pre milovníka poriadku je toto veľmi, veľmi ťažkéééé. Všade sú papiere, fixy, lepidlá, bavlnky, kúsky látok, kocky, puzzle, hracie kocky a panáčiky z nejakej spoločenskej hry, knihy, deky a vankúše, ktoré ostali po stavbe bunkra. Tým, že sú deti stále doma, je takmer nemožné udržať dom v poriadku. Je to ako vraví tá známa anekdota:

Toto sú teda výhody a nevýhody domáceho vzdelávania, ktoré sa našej rodiny najviac dotýkajú počas týchto dvoch rokov. Predpokladám, že v inej domoškoláckej rodine by tento zoznam vyzeral inak. Ale to je úplne ok, keďže každá rodina je jedinečná. A ktohovie aký bude môj zoznam budúci rok 🙂