Hrad Niedzica

Nedávno, keď sme trávili predĺžený víkend v kepme Goralský dvor, sme si spravili výlet na zámok Niedzica. Podľa turistických sprievodcov je to vraj jedno z najnavštevovanejších miest v južnom Poľsku. A nečudujem sa. Ak ste romantické typy, tak si to tam určite choďte pozrieť.

Hrad Niedzica bol počas, svojej najväčšej slávy, osídlený väčšinou Slovákmi. Patril najprv Uhorsku, potom Slovensku a po 2.svetovej vojne bol pričlenený k Poľsku. Pôvodne hrdo stál vysoko nad korytom rieky Dunajec, no v 80. rokoch tu vznikla vodná nádrž Czorsztyńskie a okolie hradu dostalo úplne nový vzhľad.

Ak sa rozhodnete hrad Niedzica navštíviť, kľudne so sebou vezmite aj menšie deti, v pohode ho zvládnu prejsť celý. My sme to zvládli s Hankou v šatke. Nazreli sme do komnát horného a stredného hradu, v ktorých sa nachádza pôvodné zariadenie panstva. (Žiaľ vypadnutý elektrický prúd v miestnostiach nám znemožnil spraviť dobré fotky.)

V jednej z miestností bola v čase návštevy výstava ikon Madony s dieťaťom. Na tom by nič nebolo zvláštne, ale prvykrát v živote som videla Pannu Máriu zobrazenú ako dojčí. Zaujímavé a krásne.

Deti zas zaujala legenda o kňažnej Brunhilde, ktorá nešťastnou náhodou, po hádke so svojím mužom, vypadla z okna a spadla do studne. Odvtedy vraj po hradbách v noci chodí duch nešťastného kniežaťa, ktorý prosí Brunhildu o odpustenie.

Z hornej časti hradu je nádherný výhľad na okolitú krajinu z viacerých miest. Ideálne miesto na rodinné fotky.

S týmto hradom sa spája ešte niekoľko zaujímavostí. Traduje sa, že vraj bol v hornom hrade, vo väznení odsúdený Jánošík. Ak chcete zistiť, či duch kniežaťa naozaj v noci blúdi po hrade, môžte sa tu dokonca ubytovať.

No úplna topka podľa mňa je informácia, že v roku 1797 tu chvíľu žili Inkovia. Dcéra hradného pána Sebastiana Berzevicza, Umin a jeho vnuk Antonio. Obaja pochádzali z významného peruánskeho indiánskeho rodu a otec Antonia bol priamy potomok kráľovskej dynastie Inkov. Na Niedzicu sa dostali potom, ako bolo v Peru potlačené povstanie proti kolonizátorom a oni museli ujsť, aby sa vyhli smrti. Malý Antonio, ako posledný nástupca kráľa Inkov, bol po násilnej smrti svojej matky potajomky adoptovaný rodinou na Morave, aby aj jeho nestihol podobný osud. Celý tento fantastický príbeh si môžte prečítať napríklad tu. (Pri čítaní takýchto príbehov mi napadne len jedna vec. Prečo sme sa o tom neučili na dejepise?)

A ešte je tu posledná zaujímavosť. V Niedzici má svoju pamätnú tabuľu aj náš slovenský herec Michal Dočolomanský. V tejto dedinke sa narodil.

Po návšteve hradu sa môžte odviezť loďkou na druhú stranu priehrady. Pod bralo, na ktorom tróni zrúcanina pevnosti Czorstyn. Dá sa tam dostať po vode parníkom, či menšími lodičkami, alebo si môžte prenajať loďky v prístave a odveslovať si to sami. Ak tam chcete ísť po súši, dá sa aj to, naokolo celého poloostrova.

Hore na pevnosť sme už nevládali v horúčave vyjsť, čo nám ale vôbec nevadí, lebo máme dôvod sa do tohto kraja minimálne ešte jedenkrát vrátiť. Ostali sme oddychovať dolu pod pevnosťou, kde je umelo vytvorená pláž, deti sa okúpali v jazere a vybláznili na ihrisku.

Tento kraj je naozaj krásny, stojí za to ho navštíviť. Ak vás nezaujímajú hrady a história, tak vás určite presvedčí okolitá príroda, ktorú si môžte vychutnať z bicykla, keďže v blízkosti je jedna z najkrajších cyklotrás na Slovensku. Alebo si môžte vyskúšať splaviť Dunajec spolu s miestnymi goralmi.