Jednoduchý diy teplomer

Nápad, čo budeme robiť tento týždeň v našom domácom Prečítanom lete, som dostala pri čítaní knihy Boribon ochorel. Keď sme sa totiž dostali k časti, kde Ankapanka zráža Boribonovi teplotu studeným kúpeľom, Maruška sa začala vypytovať, prečo to robí a ako vlastne taká teplota vzniká. Tak mi napadlo, že sa tomu pozrieme bližšie na zúbky a vyrobíme si aj jednoduchý teplomer.

Najprv sme sa ale rozprávali o tom, akú máme teplotu a čo nám ju môže zvýšiť. Ak by sme strávili niekoľko minút na horúcom slnku, zvýšila by sa? Ak sa poriadne naobliekame, bude naša teplota vyššia? No, bolo treba to overiť.

Najprv sme odmerali teplotu Juli starým, ortuťovým teplomerom. Ukázal nám číslo 36,5 °C. Potom si odmerala teplotu aj Maruška, ona mala 36,4 °C.

Potom sa obe baby naobliekali. Dali si dve mikiny, čiapky a kapucne na hlavu. Maruška spravila zopár drepov, aby sa ešte viac zahriala. Sedeli tak pri stole asi 15 minút a keď už ich sťažovanie na to ako im je horúco, že určite budú mať aspoň 38 stupňov nemalo konca, odmerala som im obom teplotu. A čuduj sa svete, Julinkina teplota sa nepohla a Maruškina len o 0,1 stupňa.

Ešte sme si potrebovali overiť, ako je to s tým slnkom, tak sme šli na pol hodinku von na priame slnko. Spotili sme sa poriadne všetky, veď tieto dni sú veľmi horúce, ale zistili sme, že ani po výdatnom slnení telesná teplota dievčatám nestúpla.

Tak sme náš jednoduchý experiment uzavreli tak, že naša teplota nestúpa v súvislosti s vonkajšími okolnosťami. A aj keď v istých momentoch cítime, že nám je veľmi horúco, naše telo sa samé dokáže ochladiť potením a tak udržať našu stálu teplotu.

Ako to ale bolo s tým Boribonom? Jemu stúpla teplota, lebo bol chorý, v tele mu vystrájal určite nejaký vírus a Ankapanka ho schladila studeným kúpeľom. Samozrejme, že deťom to nestačí len tak povedať, oni to potrebujú vidieť a zažiť. Keďže ale u nás doma momentálne nemá nikto horúčku a nemáme koho ochladzovať museli sme si pomôcť inak. Na tento účel sme si vyrobili jednoduchý teplomer.

Na výrobu teplomera budete potrebovať:

• fľašu
• plastelínu
• vodu
• potravinárske farbivo
• priesvitnú slamku (alebo bielu)
• fixu
• misku s horúcou vodou
• misku s ľadovou vodou

Do fľaše nalejte doplna vodu a zafarbite ju potravinárskym farbivom. Potom do nej vložte slamku tak, aby sa nedotýkala dna. Otvor fľaše poriadne napevno uzavrite plastelínou. Tým vlastne zafixujete aj slamku. Alebo ak použijete fľašu s vekom, prederavte ho, cez dieru prestrčte slamku a poriadne plastelínou utesnite všetky možné škáročky. Teplomer je hotový a už sa stačí s ním len hrať a pozorovať ho.

My sme náš nechali najprv voľne na slnku a pozorovali sme ako s pomaličky zafarbená voda tisne hore slamkou. Tento pohyb nebol ale veľmi dramatický, tak sme položili teplomer do misky s horúcou vodou. A to teda voda letela poriadne hore. Fixou sme naznačili miesto, kde sa zafarbená voda dostala najvyššie.

Potom sme teplomer premiestnili do misky s ľadovou vodou a sledovali sme čo sa bude diať. Zafarbená voda v slamke začala klesať, tak ako Boribonova zvýšená teplota, keď mu ju Ankapanka začala zrážat.

Tento teplomer nezmeria presne stupne, ale ukáže aký má zvyšujúca, resp. znižujúca teplota okolia efekt na tekutinu v ňom. Pretože zohrievaním sa kvapalina rozpína a keďže nemá kam uniknúť, stúpa v úzkej slamke smerom nahor. Ochladzovaním sa zasa sťahuje a klesá nadol.

Ak chcete s takýmto teplomerom môžte experimentovať ešte viac. Môžte ho nechať vždy určitý počet hodín v každej z izieb v dome a sledovať kde máte najteplejšie. Alebo ho nechajte na jednom mieste počas viacerých dní (napríklad na slnečnom okne) a sledujte, ako bude kvapalina v ňom reagovať.

Príjemnú zábavu.