Podstatné mená. Ako na slovné druhy?

Nedávno sme sa doma začali učiť o slovných druhoch (článok o tom ako na to si môžete prečítať tu.) Prvé zoznámenie prebehlo úspešne, tak sme sa mohli pohnúť ďalej.

Podstatné mená

Začali sme hrou, ktorá sa volá Prines mi. Chcela som od dievčat, aby mi priniesli MODRÉ. Rozbehli sa na všetky strany a nosili mi rôzne modré veci, ktoré som odmietala lebo toto modré som nechcela. Občas zaznel výkrik: “mami, ale čo modré chceš?”  Tvárila som sa tajomne a posielala ich na rôzne miesta v dome.

Nakoniec, keď Maruška doniesla modré pero som ich prestala trápiť. Toto som chcela modré PERO. “Mami,ale ty si nám nepovedala ČO modré chceš? Modré mohli byť aj nožnice, alebo ceruzky, alebo šaty,” zaznela výčitka. Samé prišli na to že je dôležité povedať čo presne chcem, danú vec presne pomenovať. Takže v našom prípade už pero nebolo len perom, ale stalo sa podstatným menom, ktoré pomenúva nejakú vec. Bez podstatných mien v reči by nám nik nerozumel, sú základom takmer každej vety.

Po tejto hre prišlo na rad predstavenie symbolu pre podstatné mená. Podľa montessori je to veľká čierna pyramída. Príbeh o tom, prečo práve čierna pyramída, si môžete prečítať tu.

Ďalšie dni sme sa s podstatnými menami trošku pozabávali. Stále sme pracovali s kartičkami s čiernou farbou. Terezka dostala kartičky a mala ich roztriediť na tri skupiny. Vznikli tak osoby zvieratá a veci.  Sama si tak utvorila definíciu podstatných mien. V učebnici slovenského jazyka je okrem toho aj uvedené, ako sa na podstatné mená pýtame. Aj ja som to hovorila Terezke, ale neskôr pri rôznych cvičeniach som si všimla že ju otázky kto? a čo? veľmi mýlia, že podstatné mená s ľahkosťou urči aj bez nich, tak som od nej prestala otázky vyžadovať.  Kartičky so slovami potom ukladala na reálne predmety v izbe.

Okrem slov ako klavír, nohavice, bábika, sa tam objavilo aj slovo láska. Tu Terezka zaváhala, či to naozaj je podstatné meno, keď to nie je ani osoba, ani zviera, ani vec a čo to vlastne je keď to ani nevidí. Rýchlo som sa chopila príležitosti a podsunula som jej viac podobných slov a začala som ich ja triediť na dve skupiny. Terezka rýchlo zbadala, že v jednom stĺpci sú veci, ktoré vidí a dokáže sa ich dotknúť a v druhom tie ostatné.  Tak sme si povedali že podstatné mená pomenúvajú aj to čo nevidíme, napríklad rôzne emócie.

Posledné delenie bolo na vlastné a všeobecné podstatné mená. To už nebol žiadny veľký problém. Deti s vlastnými menami prichádzajú do styku odmalička, teraz sme tomu len dali poriadny formálny názov.

Prvé zoznamovanie s podstatnými menami máme teda za sebou. Bola to naozaj zábava a to ešte dievčatá netušia, aké ďalšie zábavky sú pre nich pripravené.