Prichádza to každý rok, približne koncom novembra, do mnohých rodín, ktorých sa týka domáce vzdelávanie. Strach z preskúšania. Zaujímavé je, že sa viac boja dospelí, ako deti.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa vlastne stále bojíme? Dokonca aj keď vieme, že škola, kde máme deti zapísané, je ústretová, že učitelia sú príjemní a snažia sa pomáhať ako najlepšie vedia. Aj keď už sme zažili dobrú skúsenosť s preskúšaním, vždy v novembri a potom začiatkom mája zažívame nepríjemný pocit v okolí žalúdka. Strach a stres, či to naše deti zvládnu.
Garantujem vám, že ten pocit v okolí žalúdka by bol oveľa menší, keby vaše deti chodili do školy. Nevenovali by ste ich polročným a záverečným preskúšaniam toľko energie a stresu, ako sa to deje teraz.  Týmto nechcem vôbec naznačiť, že rodičom detí, ktoré chodia do školy na výsledkoch svojich detí nezáleží. Domáce vzdelávanie to prežívanie, keď ste s deťmi 24/7, jednoducho zmení. Ak dieťa chodí do školy, vnímame to tak, že je za svoje učenie zodpovedné ono samo, veď ono vie aké úlohy treba splniť, ono vie, čo sa musí doučiť a aké dôsledky bude mať jeho (ne)činnosť. Ak je však doma, zodpovednosť (pod)vedome presúvame na seba, lebo my vieme, čo by sa malo učiť, aké úlohy by malo spĺňať a myslíme si, že vieme, aké dôsledky bude mať jeho (ne)činnosť. Robíme to najčastejšie podvedome, lebo nám je jasné, že zodpovednosť za vzdelávanie je najmä v rukách toho, kto sa vzdeláva, no aj tak cítime ten tlak, stres a strach.

Bojíte sa, že vaše deti nespravia polročné skúšky, lebo doma ich máTe priamo pod nosom a vidíTe, ako sa “flákajú”. Viete koľko energie vás stojí pritiahnuť ich k matike. Viete, že to vyhováranie a vykrúcanie trvá dlhšie, a keby si len konečne sadlo k tej matike, má ju hotovú raz dva. Prečo má stále okolo toho nejaké reči. Vy vidíte, ako zaspávajú nad slovesnkým jazykom, lebo je to nudaaaaa a strácate nervy, keď jedno písmenko píšu už polhodinu.
Do toho sa vynoria spomienky z vašich školských čias, alebo spomienky na časy, keď vaše dieťa bolo v škole.
Vtedy presne vedelo, čo má robiť, zo školy prišlo s hotovými úlohami v pracovných zošitoch, v škole zvládlo aj celú stranu písmeniek. To len doma je takýto problém, v škole to šlo hladko.

Asi som zlý rodič.
Neviem ho motivovať.
Nezvládam to.
Strácam pri ňom nervy, spôsobím mu traumy.
Nič sa doma nenaučí.
Bude navždy hlúpe (a za to môžem ja)
V škole by mu bolo lepšie.

Toto všetko doma neprežívate preto, že to nezvládate, ale preto, že škola funguje na úplne iných princípoch ako domáce vzdelávanie.

Doma vidíte svoje dieťa presne také, aké je, v jeho úplnej prirodzenosti. V škole je dieťa také, aké vie, že má byť, aby školu zvládlo.

Deti v škole vedia, že vlastne nemajú na výber. Nemôžu odísť z aktivity, nemôžu odísť z triedy na inú (zaujímavejšiu) hodinu. Vedia, že ak nechcú zlú známku (a občas aj verejný výsmech) je pre danú chvíľu ľahšie sa úlohe venovať. Vedia, že je ľahšie pozerať na tabuľu, ako von oknom, aj keď ich viac zaujíma sojka na strome, ako rovnica na tabuli. Ony vedia, čo by sa dialo ďalej, keby ich učiteľ pri tom prichytil. Vedia, že ak budú robiť, čo sa od nich očakáva, zvládnu tú hru na školu.

Doma to, ale na vás nemusia hrať. A to ani nechcete. Chcete mať vzťah s dieťaťom postavený na dôvere, nie na fintách kto koho lepšie prekabáti.

Vaše dieťa neodmieta aktivitky, ktoré musí robiť kvôli preskúšaniu preto, že je hlúpe, nevedomé, negramotné, ale pravdepodobne preto, že sú pre neho nudné, nezáživné, nedávajú mu zmysel, alebo sa nedotýkajú práve toho, čo vaše dieťa prežíva a rieši.

Problém nie je vo vás, že ho neviete dotlačiť, ani v ňom, že sa dotlačiť nedá, ale v úlohách, ktoré vyžadujú dotlačenie. Určite ho nemusíte naháňať do úloh, ktoré úzko súvisia s jeho koníčkami a aktuálnymi záujmami, však?

Vaše dieťa neodmieta učenie, ani nedomieta vás, ktorý sa ho snažíte niečo naučiť.  Odmieta nudu, neefektivitu, nezmyselnosť.

Nie je to vlastne trochu aj to, čo od svojich detí chceme?

Aby našli svoje silné stránky a rozvíjali ich?

Aby sa naučili povedať nie, tomu, čo už ich nebaví, aby mohli objaviť niečo nové, čo ich baviť bude?

Aby v tom všetkom spoznávali samé seba?

Aby zistili akým spôsobom im ide učenie najľahšie?

Vaše dieťa nebude hlúpe len preto, že teraz niečo odmieta robiť a vy máte strach. Sedem ročné deti majú iné záujmy a iné potreby, ako napríklad pätnásťročné. Mnohé veci, ktoré im v siedmich rokoch absolútne nedávajú zmysel a vôbec ich nebavia, ich prirodzene chytia v staršom veku.

Vaše dieťa dokonca nebude hlúpe, ani vtedy, ak sa mu nepodarí na vysvedčení mať samé jednotky. Známky nevypovedajú nič o múdrosti vášho dieťaťa, hovoria o tom do akej miery bolo schopné naučiť sa zadané učivo. A vy veľmi dobre viete, že vaše dieťa ovláda iné veci, ktoré však školy neznámkujú.

Vaše dieťa nebude hlúpe len preto, že sa učí iným spôsobom ako to poznáte zo školy, ani preto, že ho zaujímajú iné veci, ako sa učia deti v jeho veku v škole. Nebude hlúpe, bude vedieť iné veci. A to je úplne v poriadku. Nebol to náhodou dôvod prečo ste si vybrali domáce vzdelávanie?😉

Vaše dieťa nebude hlúpe, lebo vám na ňom záleží tak, ako nikomu inému a práve preto vy neustále hľadáte spôsoby, ako mu pomôcť neustále sa zlepšovať.

Vaše dieťa nebude hlúpe, lebo domáce vzdelávanie mu dáva možnosť byť kreatívnym, zvedavým, aj naďalej hravým. Doma môže skúmať svet presne takým spôsobom, ktorý jemu vyhovuje najviac. Toto všetko sú predsa predpoklady pre to, aby sa neustále vzdelávalo.

Určite teraz niekto namietne, ale tie veci na skúšky sú predsa povinné, nemôžme to ignorovať a nechať ho robiť si, čo chce. Tento článok v žiadnom prípade nie je o tom, aby ste nebrali do úvahy požiadavky školy, v ktorej vás čaká preskúšanie. Žiaľ slovenský systém je nastavený tak, že si doma často pri učení musíme pomáhať vonkajšou motiváciou. Môžete však prestať brať jeho odmietanie učenia osobne a môžete hľadať spoločné stratégie ako preskúšanie zvládnuť. Môžete sa tiež zamyslieť nad tým, čo ešte môžete spraviť, aby vzdelávanie vášho dieťať nebol neustály boj. Ako mu to, čo je nudné, nezáživné, oživiť, či zjednodušiť. Môžete sa zamyslieť nad tým, či všetky boje, ktoré doma zvádzate sú naozaj potrebné a vedú vás tým smerom, ktorý ste si ako rodina vytýčili.

To ako sa darí vášmu dieťaťu na preskúšaní vôbec nevypovedá o tom, aká budúcnosť ho čaká, aké vzdelanie dosiahne, aký úspešný život bude mať.

Tieto veci stoja úplne na niečom inom.

A ja viem, že vy to viete.