Ako plánujem školu doma

Február klope na dvere a to je vždy pre mňa čas, kedy sa na niekoľko dní zatvorím do jaskyne s hektolitrami kávy a plánujem náš domoškolácky polrok.

Žartujem, nie som v jaskyni a ani to netrvá niekoľko dní. Doma sa učíme už piaty rok, takže už som našla svoju metódu ako plánovať rýchlo a efektívne.

Plán je pre mňa kotva. Nedržím sa ho rigidne, plánujem s ohľadom na našu slobodu a flexibilitu. Takže keď sa stane, že nám do mojich plánov skočí týždňová nemocnica (ako to bolo v septembri), nič sa nedeje. Viem, sa ľahšie vrátiť na cestu, lebo mám dopredu naplánovaný cieľ.

Ako teda plánujem?

  • Na plánovanie školy mi nevyhovujú diáre s predtlačenými dátumami. Príliš ma tie dátumy stresujú, hlavne vtedy ak ostávajú dni prázdne. A navyše, zopár prázdnych strán mi príde ako plytvanie materiálom. Najradšej plánujem do obyčajných bodkovaných zápisníkov.
  • Prvé miesto v zápisníku patrí kalendáru. Vypíšem si tie mesiace, ktoré aktuálne potrebujem riešiť. Vyznačím si voľné dni, štátne sviatky, školské prázdniny, aby sme sa napojili voľnom aj na deti v okolí, naše narodeniny, lebo tieto dni máme špeciálny program (rozumej, voľno). Ak viem dopredu nejaké kontroly u lekárov, dopredu dohodnuté výlety, zapisujem aj tie.
ako plánujem
  • Po štyroch rokoch v domácom vzdelávaní s mojimi deťmi viem, že každý polrok zvládneme približne za 4 mesiace. Ostatné dni ostávajú ako rezerva, lebo človek nikdy nevie, čo sa môže prihodiť.
  • V kalendári teraz vidím, koľko týždňov reálne budem mať na učenie. Pomáha mi to hlavne keď preberáme nejakú väčšiu tému. Ak viem, že o 2 týždne nás čakajú nejaké dlhšie prázdniny, snažím sa tému stihnúť za ten čas, aby sme sa po prázdninách mohli pustiť do niečoho nového.
  • No a potom prichádza na rad rozdeľovanie učiva. Na Slovensku sa aj my domáci školáci musíme držať osnov, to znamená, že za určitý čas by sme mali mať prebraté určité učivo. To, aké je to učivo, sa ale ľahko dá vydedukovať z učebníc.
ako plánujem
  • Slovenský jazyk a matematiku plánujem veľmi jednoducho. Vezmem učebnicu, rozdelím ju na polovicu, To sú moje dva polroky. Prvý polrok, teda prvú polovicu učebnice, následne rozdelím na toľko častí koľko mesiacov práce ma čaká do konca polroka.
  • Ak má polovica učebnice napríklad 60 strán, tak viem, že musím prebrať každý mesiac 15 strán učiva. Pri učení samotnom sa nedržím len učebnice. Ale idem podľa jej tém, ktoré sú mi vodítkom, aké pomôcky, hry, pracovné listy mi treba na ten, ktorý mesiac. Občas sa stáva, že učivo je v učebniciach zbytočne poprehadzované, čo zistíte keď si raz-dva skontrolujete obsah učebnice. Do zápisniká si potom teda zapíšem strany, kde sa ešte dané učivo nachádza.
  • Ak plánujem ostatné predmety, tam je to ešte jednoduchšie. Podľa učebnice vidím, aké témy sa ten ktorý rok v danom ročníku preberajú. Ak je tých tém 6 viem, že každý polrok musím prebrať 3. Vyberiem si tie tri, ktoré mi zapadajú do nášho učenia. Napríklad nebudem učiť deti o pôde v januári, keď je zem zamrznutá, ale prehodím s témou o vode. Ideálne je aj, keď sa témy vyberú tak, že sa mladšie a staršie deti môžu učiť spolu.
  • Keďže sa tieto predmety neučíme z učebnice, do zápisníka si k nim napíšem len ich názov a následne rôzne zdroje odkiaľ by sme mohli čerpať, prípadne nejaké projekty, ci tvorivé aktivity, ktoré by sme mohli robiť, na aký výlet by sme mohli zájsť.
  • Je jasné, že pri takomto učive deti nebudú vedieť poučky z učebnice, ani niektoré fakty, ktoré sú v učebniciach uvedené. Budú ale vedieť iné veci z danej oblasti. Život je tak pestrý, že žiadnu tému nikdy neobsiahnete na 100%, či sa učíte z učebníc alebo iným spôsobom.
dejepis
  • Keď mám takto rozplánované mesiace, vidím, čo všetko nás v danom mesiaci čaká. Už to nie je taká nálož ako, keď sa na začiatku roka pozeráte na to kvantum učebníc a kníh. No a už neostáva nič iné, len ísť krok po kroku podľa plánu.
  • Vo februári, by sme mali napríklad prejsť s piatačkami učivo z matematiky, rozpísané na 12 stranách. Podľa toho viem, koľko “strán” by sme mali zvládnuť za týždeň. Keď ale napríklad učivo o číslach nad milión, ktoré je rozpísané na piatich stranách, dievčatá zvládli už po piatich cvičeniach, nesilím to viac. Zvyšné strany preskakujeme, nechávam ich v zálohe, na prípadne opakovanie a ponárame sa do nového učiva. Ak naopak niečo preberáme dlhšie, lebo to je pre nás náročnejšie, nič sa nedeje, pretože máme vždy časovú rezervu na konci polrokov.
ako plánujem

Keď mám takto načrtnutý takýto väčší obraz nášho polroka, viem na začiatku každého týždňa, kde treba pridať, kde môžme ubrať, kedy si môžme dovoliť dať voľno. Ale viem aj to, že ak si spravíme voľno neplánovane, že sa nič nedeje, lebo máme dosť času na naše projekty. V mojom pláne je vždy dosť miesta aj na projekty, ktoré nám napadnú v rôznych kreatívnych chvíľkach. To, čo je naplánované sa proste len trošku posunie, ale stále to na nás svieti.

Plán je pre mňa len vodítko, záchranná kotva. Pri všetkých možných povinnostiach, ktoré mám ja aj deti, ma odbremeňuje, keď viem, že niečo je na papieri, že nemusím každý týždeň riešiť, čo ďalej. Mám tak oveľa viac energie na iné projekty.

Na záver

Chcem ešte podotknúť, že my nepreberáme všetky témy, ktoré máme v pláne, do hĺbky. Nie všetko deti zaujíma. To, čo ich nebaví preletíme, tak aby vedeli, o čom je reč. No na oplátku, to čo ich zaujme preberú niekedy tak do hĺbky, že zvládnu učivo aj vyšších ročníkov.

Práve pre toto, nikdy nič neplánujem podrobne. K jednotlivým témam mám vždy prichystané základné veci, ktoré si myslím, že sú dôležité a počas učenia vidím, či sa tému budeme zaoberať viac alebo nie. Ak deti téma zaujme, veľakrát už pracujú samostatne.

mapa europy puzzle

Nie je to tak, že ja sa pred nich postavím a prednášam im svoje poznatky. V dnešnej dobe, keď je informácií kvantum, by to ani nebolo správne. Deti sa musia naučiť hľadať informácie, vyťahovať z nich to čo je dôležité a vedieť to podať ďalej. Preto ja fungujem ako sprievodca. Viem ich naviesť na knihy, webové stránky, projekty, videá a podobné veci, z ktorých potom čerpáme.

Nie, ani ja neviem všetko. Pri mojej druhorodenej sa často dostávam do situácií, kedy nemám odpovede, lebo ju zaujímajú iné veci ako mňa. Ale ono je to oslobodzujúce, nevedieť všetko, ale vedieť, kde nájsť a hľadať a učiť sa spolu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.