Pamätáte si na vision board, ktorý sme robili na začiatku školského roka? Vidíte tie karavany tam? To bol taký spoločný rodinný sen, mať vlastný karavan a cestovať. A viete čo? Nám sa to podarilo. Máme obytný príves a aktuálne sme na cestách. Ja ešte stále žasnem nad tým, ako sa dokážu veci správne poukladať a sny sa naozaj stanú skutočnosťou.
Z domu sme vyrazili pred šiestimi dňami. Máme kamarátov vo Francúzsku, blízko francúzsko-švajčiarskej hranice. Volajú nás k sebe na návštevu už nejaký ten rok, tak sme si povedali, že teraz je ten správny čas. Naplánovali sme si cestu a keďže s obytným prívesom nemôžte párať po diaľnici 130km/h museli sme si cestu rozdeliť na niekoľko dní. Pre nás ako domoškolákov to ale vôbec nie je žiadny problém, jednak máme kopu času na cestovanie a druhá vec, keď už máme niekde stáť, tak z toho vyťažme maximum.
Prvá zastávka bola neďaleko Viedne. Vo Viedni sme boli len nedávno, tiež karavanom, vtedy sme stihli navštíviť Schönbrunn a ZOO, takže tentokrát sme chceli vidieť niečo iné. Mňa ohúril Dóm sv. Štefana, veľmi podobná katedrála tej našej košickej, akurát, že je “trošičku” väčšia a vyššia. Dievčatám sa zas páčil Hundertwasser haus, “krivý” dom. Je to klasický obytný dom, ktorý má veľmi zaujímavú fasádu, ktorá priťahuje kopu turistov. Nečakala by som veru vo Viedni takéto veselé čudo.
Ďalšou zastávkou bol Mníchov. Tam sme vlastne pôvodne chceli len prespať a ráno pokračovať v našom putovaní. Lenže náš ocko má známych snáď po celom svete a jeden sa našiel aj v Mníchove a veľmi nám chcel svoje mesto ukázať.
To vám bol deň. Jediné čo sa mi vybaví pri slove Mníchov je Oktoberfest, nejak som toto mesto ani veľmi netúžila vidieť, ale bola to pecka. Náš dobrodinec nám poukazoval také miesta, že sme len oči otvárali. Piváreň Hofbrauhaus, kde sa schádzal Hitler so svojimi kumpánmi ešte pred vojnou, Feldernhalle, kde sa neslávne skončil Hitlerov puč.
Nakukli sme do zvonku nenápadneho, ale zvnútra nádherného kostola sv. Kajetána, obdivovali sme Marienplatz a nádhernú, pompéznu radnicu, prechádzali sme sa po trhovisku, kde to rozvoniavalo rôznymi kútmi sveta.
Všade bolo plno turistov a plno rôznych pouličných umelcov. Deň sme zakončili v centále BMW. Nie som nejaký extra nadšenec áut, či motoriek, mne stačí, že ma to bezpečne odvezie z miesta A na miesto B, ale tu sa páčilo aj mne. O dievčatách ani netreba hovoriť, tie si to tam užili.
Večer sme len odkväcli do postelí a spali ako drevá.
Ďalší deň sme kempovali neďaleko Zürichu. Tu sme mali dohodnuté stretnutie s kamarátkou Sabrinou, rodenou švajčiarkou, ktorá nás pozvala k sebe domov na večeru. Neodmietli sme, veď po niekoľkých hodinách v aute a na suchej strave sme boli riadne vyhladovaní. Ja som tajne dúfala, že budeme večerať niečo typicky švajčiarske a moje prianie sa splnilo.
Čakala na nás syrová pochúťka Raclette. Tú sme si robili tak, že sme si tvrdý syr zohrievali na špeciálných mini “panvičkách” pod malým grilom, dokým sa nerozpustila vrchná vrstva syra. Potom sme syr zoškriabali na pripravený chlieb, alebo varené zemiaky. Bolo to výbornéééé. Ako dezert sa podávala čokoládová pena z pravej švajčiarskej čokolády. Mňam!
(Jediné čo ľutujem je, že som z tejto návštevy nespravila žiadnu fotku.)
Zürich sme opustili ďalší deň ráno a poobede sme šťastne prešli francúzsku hranicu a zakotvili v kempe. Na tomto mieste strávime viac dní. Ešte nevieme koľko ich bude. Zajtra sa stretneme s našimi kamarátmi a uvidíme kam nás zavedú, aké krásy svojho kraja nám ukážu. Určite by sme ale chceli vidieť zblízka Ženevské jazero či mestečko Annecy, ktoré je od nás momentálne vzdialené len niekoľko kilometrov. Z Francúzska sa pohneme potom ďalej, chceli by sme ešte na našej ceste vidieť Benátky. Uvidíme kam nás to nakoniec zaveje.
P.S. Ak ste zvedaví na viac našich zážitkov z našej “karavan tour”, nakuknite občas na našu facebookovskú fanpage.
Tešíme sa na ďalšie správy ?