Zo školy si pamätám, že horniny poznáme usadené, premenené a vyvreté. Toto sa drží v mojej hlave ešte od školských čias, ale to je tak všetko. Nejaká naučená poučka.
Zapamätať si nejakú definíciu nemusí byť na škodu, deti však musia chápať, čo sa učia. U nás doma nám k pochopeniu nejakého, na pohľad nudného učiva, pomáhajú rôzne tvorivé aktivity a pokusy. Aj preto sme sa o horninách nielen rozprávali, ale sme si ich zopár vyrobili z voskoviek.
Táto aktivita je trošku zdĺhavejšia, ale vôbec nie je náročná ani na materiál ani na prevedenie. Na výrobu hornín potrebujete len rôznofarebné voskovky, alobal, nádobu s horúcou vodou a strúhadlo na pastelky.
Celé voskovky predstavujú rôzne druhy kameňov, nerastov, skál. Strúhadlom sme ich nastrúhali na drobné čiastočky. V prírode sa tento proces rozrušovania nerastov a hornín nazýva zvetrávanie. Popri strúhaní sme sa rozprávali o tom, ako na skaly pôsobí slnko, vietor, dážď a čo vlastne zvetrávanie spôsobuje.
Tieto malé kúsky voskoviek sa stali základom pre vznik našich nových voskovkových hornín.
Usadené horniny
Usadené horniny vznikajú navrstvením zvetraných kúskov a následne pôsobením veľkého tlaku.
Na alobal sme navrstvili farebné nastruhané voskovky, tak ako sa vrstvia kúsky zvetraných hornín.
Potom sme ich zabalili a skúšali riadne stlačiť. Keď sme stláčali rukami, voskovky sa stále rozsypávali, tak museli dievčatá prísť na to, ako vyvinúť väčší tlak. Pomôcť môže hrubá kniha, alebo keď sa na alobal deti postavia. Takto sme vytvorili naše usadené horniny.
Vyvreté horniny
Vyvreté horniny na svoj vynik potrebujú veľké teplo. Vznikajú v hĺbkach našej Zeme, alebo keď sa horúca magma vyleje na povrch a stuhne.
Tentokrát sme si z alobalu vyrobili “lodičky”, do ktorých sme dali už hotové usadené horniny (ale môžte tam dať aj nastrúhané voskovky, alebo celé kúsky voskoviek).
Lodičky sme potom položili opatrne na horúcu vodu, ktorá reprezentuje teplo vnútri Zeme. Keď sa voskovky roztopili, vybrali sme ich z vody a nechali vychladnúť.
Premenené horniny
Tento typ hornín vzniká pri veľkom teple a veľkom tlaku.
Znovu sme teda vyrobili lodičky z alobalu, dali do nich už hotové horniny (alebo nastrúhané voskovky) a nechali ich roztopiť na horúcej vode. Následne, po vybratí z vody, sme ich ale zabalili a stlačili. Keďže už boli roztopené, nebolo treba na ne stúpať stačilo ich stlačiť rukami (pozor, alobal môže byť po vybratí z vody horúci). Vnútri v alobale bol ešte vosk teplý, nechali sme teda naše horniny chvíľu oddychovať, kým nevychladnú a až potom sme ich rozbalil.
Mala som pocit, že vždy pri rozbaľovaní alobalu dievčatá chvíľu prestali dýchať. Boli veľmi zvedavé, čo sa vnútri udialo. A ten prekvapený pohľad stál za to. Každá hornina vyzerala úplne inak, aj keď bola vyrábaná z rovnakých druhov voskoviek. Zaujímavé, že?
Myslím si, že táto aktivita dala dievčatám oveľa viac, ako by im poskytla akákoľvek kniha, či pracovný zošit.
Od tohto pokusu, vždy keď sme v prírode a dievčatá nájdu nejaký zaujímavý kameň, skúšajú hádať akým procesom vznikol. Niekedy je to naozaj ťažké zistiť, ale podstatné je, že skúmajú a bádajú. Majú oči otvorené dokorán a uvedomujú si, že aj tie obyčajné skaly majú za sebou svoj príbeh.
super pokus, určite sa inšpirujeme, ďakujeme
Perfektné, môžte sa potom pochválť ako vyšiel 😉