Atény, mesto kontrastov

Tak sme si dovolili s dievčatami taký menší úlet. Uleteli sme na predĺžený víkend do Grécka a navštívili sme Atény. Povedali sme si, že keď Terezku tak veľmi zaujíma antické Grécko, že sa ho pôjdeme dotknúť.

A to bol teda výlet. Ani neviem, či sa mi všetky dojmy z neho zmestia do jedného článku a ak áno, tak bude určite dosť dlhý. No ale poďme pekne po poriadku.

Keď sa povie Atény, hneď si asi väčšina predstaví antické pamiatky, alabastrové sochy a samozrejme Akropolu. Presne za týmto sme šli aj my. Ale Atény nás prekvapili. Je to mesto plné kontrastov.

Chvíľu sa prechádzate po hlučných uliciach veľkomesta, aby ste vzápätí prešli do ticha aténskej Agory. Kedysi to bolo hrdé námestie s trhoviskami a rôznymi inštitúciami, dnes sú už z neho viac-menej len ruiny. Stojí však za to sa po ňom poprechádzať. Možno v tom tichu začujete kroky starovekých filozofov a učencov, ktorí tu kedysi trávili čas.

Alebo stretnete suchozemské korytnačky, ktoré sa tu len tak voľne prechádzajú.

Ďalším kontrastom, ktorý mi udrel do očí, boli grafity. Nejak mi to k Aténam, ktoré som mala vo svojej predstave nesedelo. V modernej časti mesta boli všade. Aj tie klasické čmáranice, ktoré budovy špatia, ale našlo sa aj dosť veľa kúskov, ktoré by som už nazvala umeleckými dielami. Myslím si, že keby bola niekde na svete vyhlásená súťaž o najpomaľovanejšie mesto na svete, určite by Atény mali veľkú šancu vyhrať. Toľko grafitov na každom kroku som ja osobne ešte nevidela.

Slávnu Akropolu už videl asi každý, minimálne na fotke. No to vás nepripraví na jej skutočnú krásu. My sme mali to šťastie, že sme ju prvýkrát videli naživo po tme. Vysvietenú, monumentálnu, nádhernú. Ten pohľad sa nedá ani opísať slovami.

A vyjsť hore, zdolať ten kopec, a potom sa prechádzať po miestach, kde sa odohrával mýtický boj Atény a Poseidona o patronát nad mestom, sa naozaj oplatí. Aj keď z niektorých chrámov sú už len ruiny, Aj keď je tam kopa turistov (vraj až 10000 denne), aj tak je to niečo neopísateľné.

Trošku v tieni slávnej Akropoly je divadlo Heroda Attika. Bolo postavené v 2.st. p.n.l a konali sa tu divadelné hry, hudobné slávnosti a neskôr vraj aj gladiátorské zápasy. Po 2. svetovej vojne bolo čiastočne zrekonštruované a v dnešnej dobe je využívané hlavne v období aténskych letných slávností.

No ak chcete mať na Akropolu a celé Atény najlepší výhľad, treba vyjsť na blízky vŕšok Phillopapos hill. Je to kopec múz a nýmf.  Okrem toho, sa práve v tejto časti nachádza Sokratovo väzenie.

No Atény to nie je len Akropola. Najväčsím chrámom v Aténach bol chrám boha Dia, ktorý nestojí na slávnom kopci. Z tejto kolosálnej stavby už ostalo stáť len niekoľko stĺpov, ale keď človek pod nimi stojí, pripadá si maličký ako mravček.

My sme navštívili aj Národné archeologické múzeum, kde sa hlavne vyžila naša budúca archeologička. V tomto múzeu sú originál sochy rôznych antických bohov, busty cisárov, ale aj neuveriteľné poklady z Mykénskych vykopávok.

Juli si prišla na svoje na Panathenskom štadióne. Aj ten nás prekvapil. Hlavne jeho veľkosť (pôvodná kapacita bola až 80000 ľudí, dnes už je to upravené na 45000) a kopa kameňa, z ktorého je postavený. Vďaka audiosprievodcovi sme sa dozvedeli, že tento štadión začali stavať už v 6 storočí p.n.l a konali sa na ňom športové slávnosti, pri ktorých sa uctievala bohyňa Aténa. Práve na tomto štadióne prebiehali prvé obnovené Olympijske hry v roku 1896.

Pod štadiónom sa nachádza výstava  všetkých doteraz použitých olympijských faklí a plagátov. Dotkli sme sa aj miesta, v ktorom sa každé 2 roky zapaľuje olympijský oheň, a odkiaľ ho športovci odnesú do celého sveta.

A neboli by sme to baby, keby sme nezašli aj do slávnej aténskej štvrte Monastiraki, plnej obchodíkov a kaviarničiek, preslávenej hlavne blším trhom. Nemám rada preplnené veľkomesta, ale toto námestie má svoje čaro.

Za 4 dni, ktoré sme v Aténach strávili, sme videli a zažili toľko, že nám to vydrží do konca života.  Pre mňa bol tento výlet splneným detským snom, na ktorý sa oplatilo čakať viac ako 20 rokov.