Končí ďalší rok.
Pre mňa jeden z najťažších rokov. Prišla som o prvého veľkého muža môjho života. O môjho milovaného otca. A aj keď viem, že som o neho prišla len tu na Zemi a že on už ma čaká v Nebi, aj tak je to ťažké.
A asi práve preto, som sa rozhodla napísať tento článok. Chcem v ňom
Zamysleli ste sa niekedy nad touto otázkou? Je písanie cieľ alebo prostiedok?
Ja mám v tejto otázke jasno.
Písanie je prostriedok.
Je to prostriedok na vyjadrenie mojich myšlienok. Napríklad aj tu, na blogu. Je to ale aj prostriedok pre mňa, ako si častokrát utriediť chaos v hlave, vtedy najradšej píšem do denníka ceruzkou, alebo čiernym perom. Veľakrát je písanie prostriedok
Tip na knihu pre všetkých rodičov, ktorý vychovávajú digideti. Takže vlastne pre všetkých vás.
Rada si zvýrazňujem v knihách zaujímavé myšlienky. No a táto kniha, ktorá má 305 strán, má v mojej čítačke najviac zvýraznení. To už stojí za celý článok na blogu.
Táto kniha ma zaujala predovšetkým preto, že je napísaná veľmi netradične. Netradične na knihu o technológiách (ach,
Rozmohl se nám tady, takový nešvar.
Hodnotíme a kritizujeme niečo, čo sme nikdy nezažili. Hodnotíme a kritizujeme niečo, čo sa nás netýka. Hodnotíme a kritizujeme niečo, na čo sa nik nepýtal.
Tety, švagriné, babky, kamošky na ihrisku vedia a sú si takmer vždy na 110% isté, že my, domoškolácki rodičia, ničíme našim deťom život.
“Nevieš, do čoho ideš.”
“Nedáš mu