Domoškolácky lyžiarsky výcvik

Tohtoročná zima bola teda poriadna. Kopa snehu takmer všade a poriadne mrazy. Tak to má byť.

Lenže čo by bola zima bez lyžovačky. No a keďže sme už dlho ako rodinka neboli na nijakom poriadnom výlete, rozhodli sme sa, že spojíme príjemné s užitočným a pôjdeme niekde, kde si aj oddýchneme aj si zalyžujeme, teda niektorí z nás.

Voľba padla na Oravu a jedno príjemné rodinné lyžiarske stredisko Ski Zábava za dedinkou Hruštín. Boli sme tam už niekoľkokrát, no vždy len v lete, kedy je to tam stvorené na turistiku a relax v prírode.  No po tohtoročnej lyžovačke musím skonštatovať, že ani zimná verzia za ničím nezaostáva.

Je tam krásne. Rozprávkovo. Asi to robia tie malé milé zrubové domčeky, v ktorých sú ubytovaní hostia. Sú priamo pod svahom, ideálne pre nás. Ráno spraviť pár krokov a už sme na vleku . V lete po tom kopci pobehujú  rôzne zvieratká, tentokrát  bolo počuť len bečať ovečky z ohrady. Vraj nové prírastky. V blízkosti je postavený aj modernejší hotel, v ktorom je wellness, zas ideálne pre nás vodné tvory. Neexistuje, žeby sa naša rodina na dovolenke nebola kúpať. Každý si tam teda našiel svoje.

Naše baby, tie staršie, vyjadrili túžbu naučiť sa už konečne poriadne lyžovať. Hoci som učiteľka, na toto som si teda netrúfla. Ešteže bolo možné  využiť služby inštruktora, ktorý vzal obe baby do parády. A teda nešlo im to vôbec zle. Netrvalo dlho a dokázali svah zlyžovať úplne samé. Poviem vám,  to bolo teda radosti!

Úžasný moment nastal, keď sa to prvýkrát podarilo Juli. Ten deň stála na lyžiach v podstate prvý raz . Nové veci sú pre ňu obrovskou výzvou, niekedy dokonca takou veľkou, že sa vie vzdať aj bez boja. Niekedy mi je to ľúto, lebo viem, že stačí trošku zabojovať alebo potrénovať a človek zvládne aj veci nemožné. Ale toto je niečo na čo musí prísť každý sám (veď aj ja som sa šoférovať odhodlávala dlhé roky). Ráno šla na svah s malou dušičkou, videla som na nej, že jej nie je všetko jedno. Po dvoch hodinách keď sa rozlúčila s inštruktorom, sa celá rozžiarená rozbehla ku mne ešte v lyžiarkach s pokrikom, že ho snáď bolo počuť až do dediny: “mami, JA SOM TO ZVLÁDLA”. Ten pocit bol na nezaplatenie. Bola na seba hrdá, že sa niečo nové naučila, že dokázala prekonať samú seba a spraviť niečo čo veľmi chcela, ale zároveň sa toho sa bála. Oslávili sme to poriadnym zmrzlinovým pohárom.

Je úžasné pozorovať deti keď sa niečo učia a ako ich ženie tá vnútorná sila. Že aj keď je niečo ťažké a veľké že dokážu zabojovať. Musia mať na to ale vytvorené podmienky, slobodu, ktorá im dovolí posúvať sa dopredu práve v tej konkrétnej chvíli a dôveru od okolia, že to zvládnu, že sú na to pripravené. Ak by Juli nemala záujem o lyžovanie, nedokázala by sa prekonať. Možno by po prvom páde došla do chaty a viac by sa na lyže nepostavila. A lyžovanie by mala už navždy spojené s negatívnymi pocitmi. Nie je lepšie počkať kým dieťa samé prejaví záujem?

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.