Ďalšie dobrodružstvá z našej “karavan tour 2018”

V minulých článkoch (tu a tu) som už písala ako sme na našej “karavan tour 2018” prežili prvý týždeň. Tu je sumár ďalších našich zážitkov, ktoré som počas cesty písala na našu facebookovsku fanpage.

ANNECY

…láska na prvý pohľad…Nádherné, malebné mestečko. Nedokážem opísať slovami tú krásu, čo sme dnes videli a prežili.
Toto mestečko má niekoľko prívlastkov. Volajú ho “perlou francúzskych Álp”, alebo “francúzskymi Benátkami”


My sme tu strávili celý deň.Videli sme krásnu baziliku Navštívenia s hrobom sv. Františka Saleského a sv.Jany de Chantal, prechádzali sme sa popri jednom z najčistejších jazier Európy (fakt, voda bola priezračná), obdivovali sme nádherné výhľady aj na vysokánske Alpy.

karavan tour 2018

Potom sme sa len tak potulovali uličkami tohto mestečka a obdivovali čo sa dalo, staré kostoly, úzke uličky, historické budovy, či domčeky s veľkými okenicami natlačené na sebe.
Ak niekedy budete v tomto kúte sveta, musíte Annecy vidieť. Musíte! A stavím sa s vami, že neoľutujete.

V čokoládovni

Toto bude sladučký a voňavý príspevok. Keď ho píšem ešte stále cítim vôňu pravej švajčiarskej čokolády, ktorá sa rozplýva na jazyku. Mňam.

Uhádli ste, navštívili sme miesto, kde sa vyrába čokoláda. A nie taká hocijaká, ale pravá švajčiarska a zároveň jedna z najstarších čokolád v tomto štáte. Cailler čokoláda.

karavan tour 2018
Nielenže sme videli ako sa vyrábajú mini čokoládky, ktoré sme samozrejme hneď zo stroja mohli koštovať koľko sa nám chcelo, ale prešli sme si aj interaktívnou cestou vzniku čokolády ako ju poznáme dnes.

Boli sme u Aztékov, ktorí sa horkým kakaovým nápojom posilňovali pred bojom, plavili sme sa na španielskej lodi s Hernandom Cortézom, ktorý kakaove bôby doviezol na španielsky dvor. Dozvedeli sme sa, že tieto bôby plnili aj funkciu platidla, za 10 bôbov by sme si mohli kúpiť zajaca, za 100 otroka.
Videli sme ako zo začiatku horký nápoj odsúdila cirkev, ktorá ho nazvala diablovým nápojom, ale zachránili ju jezuiti, ktorým zachutila. Nakukli sme do salónov, kde si čokoládový nápoj (už osladený) vychutnávali vyššie vrstvy. Až sme sa nakoniec dostali do švajčiarska, do roku 1819, keď sa istý pán Cailler rozhodol, že založí továreň na čokoládu.
To ale nebolo všetko. Naučili sme sa aké rôzne suroviny švajčiari do svojich čokolád dávajú a odkiaľ ich dovážajú. Mohli sme ich ohmatať, ovoňať, ochutnať, či pozrieť si pod zväčšovacím sklom. Či to boli oriešky, mandle, kakaové bôby alebo maslo.

V továrni nám aj ukázali ako si správne čokoládu vychutnať. Ako ju precítiť všetkymi zmyslami. Nielen chuťou, ale aj čuchom, či dokonca sluchom. 


No a asi najlepšia časť celej dnešnej výpravy bola degustačná miestnosť, kde sme mohli jesť rôzne druhy čokolád, koľko sme vládali. A toto sme si naozaj užili, lebo tá švajčiarska čokoláda bola fakt úžasná.
Dúfam, že som vám veľmi nenarobila chúťky a keď hej, kľudne si čokoládku dajte, obsahuje veľa antioxidnatov, ktoré sú pre naše telo prospešné.

Prechod popod Mount Blanc

Aj cesta v aute môže byť zážitkom. Napríklad keď práve prechádzate tunelom Mount Blanc , ktorý je dlhý takmer 12 km a samozrejme,vidíte aj rovnomenný najvyšší vrch Európy.


Poviem vám, keď sme sa s naším “domčekom” štverali tými serpentínami stále vyššie a vyššie a na jednom úseku cesty sme šli po takom vysokom moste, že som radšej oći zavrela, nebolo mi všetko jedno. Ešteže kapitán posádky je kľuďas .

Taliansko, more, Benátky

Tu na tomto mieste sme stratili úplne internetové spojenie, tak sme si aspoň dosýta užívali teplo, more, bazény, zmrzlinu a večerné diskotéky. A navštívili sme moje vysnívané B-E-N-Á-T-K-Y ❤.

A ani neviem opísať moje pocity. Len žasnem akú krásu je schopný človek vybudovať.
V Benátkach sme boli v pondelok, že “reku” bude tam menej ľudí ako cez víkend. No ak toto bolo menej ľudí, tak si to tam neviem predstaviť počas prázdnin, či v nedeľu. Ale ani davy turistov nám nebránili poprechádzať sa po tomto “ostrovnom” meste.

Dozvedeli sme sa, že Benátky sú postavené približne na stovke ostrovov, ktoré sú pospájané takmer štyrma stovkami mostov najrôznejších tvarov a veľkostí. My sme videli napríklad známy most Vzdychov, po ktorom prechádzali odsúdenci z Dóžovho paláca do väzenia,

alebo slávny most Rialto, ktorý ako jeden zo štyroch spája dve časti mesta rozdelené Canalom Grande.

karavan tour 2018
Canal Grande je najširší kanál v Benátkach, popri ktorom sa nachádzajú najkrajšie paláce Benátok. My sme si dali za cieľ vidiet Ca´d´Oro tzv. Zlatý palác.
No a samozrejme, že sme sa museli odfotiť pri gondolách (na ne pôjdeme určite niekedy v budúcnosti) a na slávnom Námestí sv. Marka. Dnu do Baziliky sv.Marka sme tentokrát nešli (možno nabudúce). Nechcelo sa nám čakať kým sa dostaneme na rad a zrejme by nás dnu aj tak nepustili, keďže sme mali šaty nad kolená a odhalené ramená (a v ruksaku žiadnu mikinu).


Benátske uličky majú svoje jedinečné čaro. Ak nemáte mapu ľahko sa v ich spleti môžete stratiť. Keby som nemala so sebou 4 deti, asi by mi to v tomto krásnom meste ani nevadilo.

BLED, SLOVINSKO

Posledné dva dni našej karavan tour sme  trávili v krásnom prostredí. Zakotvili sme v Slovinsku, neďaleko krásneho jazera Bled. Vraj najkrajšieho v Slovinsku.
Toto miesto odporúčam všetkým aktívnym dovolenkárom. Z kempu, v ktorom sme bývali je blízko aj k Bledskému jazeru, ale aj do Julskych Álp, najvyššieho pohoria Slovinska. V tesnej blízkosti sa nachádza aj jediný slovinský národný park, Triglavský národný park s množstvom turistických chodníčkov.
Takže turisti, hor sa do Slovinska!
Jazero Bled je naozaj krásne. Ako z pohľadnice – čistučká voda, na brehu kopa kačičiek, ktoré sú očividne zvyknuté na turistov, po jazere premávajúce loďky podobné gondolám a na brale nad jazerom vypínajúci sa hrad z 11. storočia.

karavan tour 2018
V strede jazera sa nachádza malý ostrovček s kostolom Nanebovzatia Panny Márie, s pozláteným oltárom a zvonom želaní, ktorý vraj splní želanie každému, kto na ňom zazvoní s čistým srdcom.
Samozrejme, že sme sa na ostrov nechali odviezť lodičkou. Veď už keď sme sa nevozili po benátskych kanáloch na gondole, tak aspoň tu sme to využili.


Okolo jazera je spravená aj cyklo trasa, či chodníček pre peších a fakt to stojí za tu prechádzku.
Ešte jedna atrakcia nás oslovila neďaleko nášho kempu. Teda hlavne našu Julinku. Dinopark. 


Bez debaty, museli sme tam ísť. Vraj práve v tomto dinoparku je najväčší T-rex v Európe. Neviem posúdiť nakoľko je to pravdivá info, toto bol môj prvý dinopark vôbec, ale ten T-rex bol fakt desivý (spýtajte sa Marušky a Hanky).

Autenticitu celému dinoparku dodávali aj rôzne desivé zvuky šíriace sa z reprákov a niektoré dinosaury sa dokonca aj hýbali. Na tomto mieste som zistila, že Juli vie o týchto tvoroch viac ako ja a absolútne netuším odkiaľ. Keď som sa snažila prekladať im informačné tabule, gúľala očami, že toto predsa dávno vie.
V tomto dinoparku boli okrem dinov aj rôzne “divy sveta” . Napríklad sfinga z Cheopsovej pyramídy, či zmenšené sochy z Veľkonočných ostrovov alebo slávny Stonehenge. Tak sme na chvíľu, aspoň v myšlienkach, cestovali aj za hranice Európy.

karavan tour 2018
Takýto bol teda náš posledný zahraničný deň našej “karavan tour 2018”. Momentálne máme všetci zmiešané pocity. Veľmi sa tešíme domov, ale za týmto kočovným životom nám bude fakt smutno.
(pssst, už riešime budúcoročnú “karavan tour”).

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.