Mincovníčkovo

Ja viem, že už je jeseň, ale ešte sa chcem na chvíľočku obzrieť za letom. Tieto letné prázdniny sme sa znova na pár dní vrátili na Liptov. Proste nám táto časť Slovenska prirástla k srdcu. A keďže sme si na našu dovolenku vybrali asi najhorúcejšie dni, hľadali sme miesto, kde by sme niečo zažili, niečomu sa priučili a hlavne, aby bolo v tieni. Podarilo sa, našli sme Mincovníčkovo.

Informačný leták hovoril, že v Mincovníčkove prežijeme príbeh života mince, od jej počatia, až po jej cestu do našich peňaženiek. Znelo to zaujímavo, tak sme si povedali, že ideme do toho.

Už samotný vstup do domu bol pre nás zážitkom. Vošli sme totiž do miestnosti plnej kníh a dobových predmetov, takže už počas toho, ako sme čakali na začiatok prehliadky, sme videli mnoho zaujímavého.

A to som ešte netušila, že sa nám podarilo natrafiť na na partiu nadšencov, ktorí pre nás pripravili úžasný zážitok.

Určite ste už aj vy takých zažili. O veciach dokážu rozprávať tak, že vás to maximálne pohltí, prestanete vnímať čas a nechce sa vám z miesta odísť. Toto presne nám ponúklo Mincovníčkovo.

Celá prehliadka bola veľmi interaktívna, žiaden suchý výklad. Nielenže sme my dostávali rôzne otázky a hádanky, ale aj my sme sa mohli pýtať na čokoľvek, čo nás zaujímalo. No a my sme ukecaná rodina, takže sme sa veru pýtali veľa a podozvedali sme sa kopu zaujímavých vecí a pikošiek.

Hneď na začiatku sme sa rozprávali o minciach. O tom ako, prečo a kde vznikali, ako vyzerali a z čoho sa vyrábali. Najzaujímavejšie ale bolo samotné razenie mince, ktoré sme videli na vlastné oči.

Potom sme dostali do rúk baterky a šli sme do bane. Sranda bola, keď klopačka, ktorou náš sprievodca zaklopal na drevo, vyprovokovala naše baby na spievanie piesne Vstávaj Honzo hore. Ešte sme asi v žiadnom múzeu takto spontánne nespievali.

Dievčatá si neskôr mohli vyskúšať na vlastnej koži prácu kováča. Jedna “dúchala mechy”, druhá veľkým kladivom kula horúce železo (namakali sa obidve, škoda, že nemám žiadne foto ako dúchajú mechy:-D). Okrem toho, sme tam všade videli rôzne nástroje, ktoré boli potrebné pri ťažbe a spracovaní kovov. Takmer všetkých sme sa mohli dotknúť a vyskúšať si ich. Veľmi zaujímavé bolo napríklad aj zistenie, že kováč v tej dobe ovládal aj niektoré liečiteľské postupy a vedel zastúpiť zubára, či chirurga.

Záver celej prehliadky patril na začiatku vyrazenej minci. Bola o ňu vyhlásená dražba. Samozrejme, je jasné, kto mincu vydražil. Výhercovia dražby sa potom museli podpísať brkom a atramentom do obrovitánskej kníhy návštev.

Celá prehliadka trvala približne hodinu. Neverila by som, že na takom malom priestore, sa dá spraviť niečo takéto zaujímavé. Len sa mi potvrdilo, že kde sa nájdu nadšenci, ktorí sa chcú podeliť so svojím koníčkom s druhými a robia to s láskou, že to vždy stojí za to.

Ďakujeme Mincovníčkovo.