Čo s načatým dňom? Povedali sme si nedávno, po dobrom obede. Poďme niekam na mini výlet. Kadečo sme pogúglili, ale nakoniec vyhralo miesto, na ktoré som sa chcela pozrieť už dlhšie. Rozhľadňa Čerešenka.
Je to blízko, je to nenáročné a je to zaujímavé.
Rozhľadňa je postavená na mieste, kde sa údajne odohrala slávna bitka pri Rozhanovciach v roku 1312. Stretli sa tu vojská uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou s vojskami veľmi neprispôsobivej slovenskej šľachty. Omodejvocami, ktorý “vládli” v Košiciach, a s ktorými paktoval,aj určite všetkým známy, Matúš Čák Trenčiansky. Vraj to bola bitka veľmi krutá a krvavá, najkrvavejšia od mongolských vpádov v rokoch 1241-1242. Vyhral ju kráľ Karol Róbert, ktorý tak upevnil svoje postavenie na Uhorskom tróne.
Ja som tvor zvedavý, tak som premýšľala prečo veža vyzerá tak ako vyzerá. Na internete som našla som dve vysvetlenia. Tvar kríža vraj upozorňuje na to, že je to miesto, kde zomrelo v krvavom boji veľa ľudí. Druhá verzia hovorí o tom, že tvar kríža má pripomínať Rád johanitov, ktorí v bitke bojovali na strane kráľa, a ktorí majú v erbe biely kríž na červenom podklade. Či je to tak, či onak, rozhľadňa Čerešenka, vyzerá v tom obrovskom poli naozaj zaujímavo.
Keď už sme pri tej zvedavosti, prečo práve Čerešenka? Rozhľadňa dostala meno, podľa neďalekej čerešne, ktorá označuje hranicu medzi Abovom a Šarišom.
K rozhľadni sme s dostali z obce Čižatice. Smerové tabule v dedine a GPS v mobile nás bezpečne doviedli do poľa, kde už parkovalo zopár áut. Odtiaľ sme sa prešli pár metrov k rozhľadni. Čerešenka nie je vysoká, meria len okolo 12 metrov, ale to stačí, aby ste z jej vrchu videli krásny panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Zhora vidno aj tú čerešňu.
Pri rozhľadni sa nachádza aj niekoľko stolov, kde si môžte oddýchnuť, či ohnisko, ak by ste mali chuť si niečo poopekať. Nás ale zaujala maľovaná mapa okolia. Vďaka nej sme sa od rozhľadne vydali ďalej po stopách kráľa Karola Róberta, k prameňu s jeho menom.
Legenda hovorí, že práve tu na tomto mieste, si kráľ po boji oddýchol a osviežil sa v tomto prameni.
Prameň sa nachádza v lesíku pri hlavnej ceste, približne 8 minút cesty autom od rozhľadne. Pri smerovej tabuli sa nachádza mini (veľmi mini, skoro mikro) parkovisko, kde sme odstavili auto.
Prešli sme na druhú stranu cesty a ponorili sa do lesíka. Lesná cestička nás priviedla k ďalšej smerovej tabuli, podľa ktorej sme mali ísť po okraji lesa 60 metrov a tam niekde sa prameň nachádza. Tento údaj však nie je presný, po 60 m sme nenašli nič, len lesnú húštinu. Rozliezli sme sa teda viac po lese, lebo veď piť z prameňa, z ktorého pil v 14 storočí náš kráľ sme veľmi chceli. Prameň sme nakoniec našli oveľa nižšie, približne 130 m od pôvodnej tabule.
Keby nebolo malej striešky nad prameňom, asi si ho ani nevšimneme. Vyzerá to tak, akoby sa o toto miesto už dlhšiu dobu nikto nestaral. Podľa fotiek na internete toto miesto vyzeralo čistejšie a upravenejšie pár rokov dozadu. Tak snáď sa čoskoro nájdu nejakí nadšenci, ktorí toto miesto znova zveľadia.
Zanedbané prostredie nám ale nebránilo v tom, aby sme si tam na chvíľu neoddýchli a neokoštovali čistú pramenistú vodu, podobne ako uhorský kráľ pred viac ako 700 rokmi.
Naše krátke historické putovanie sa tu skončilo, aj keď ja som si ešte robila zálusk na Náučný chodník stredovekého času v neďalekej obci Beniakovce. No blížiace sa čierne mraky nám jasne ukázali, že na toto bude čas niekedy inokedy.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!