Skanzen Pribylina

Skanzen Pribylina sme nemali vôbec na pláne. Ale viete ako, človek mieni, deti menia.

Totiž, poslednou zastávkou v rámci archeoskanzenu Havránok je gotická veža z 13.storočia na brehu Liptovskej Mary. Samozrejme, že sme k nej zašli. Dozvedeli sme sa, že táto veža je pôvodná a patrila ku kostolu, ktorý je prevezený a zrekonštruovaný v skanzene Pribylina a tam je k nemu dostavaná verná kópia tejto veže.

Keď dostanete takéto informácie a zistíte, že skanzen je len 30 km od kempu, tak tam proste musíte ísť.

Skanzen Pribylina

Tento skanzen je najmladší na Slovensku. Prevažná väčšina objektov do neho bola prevezená v období, keď vznikala Liptovská Mara, aby sa zachovali dôležité pamiatky zo zatopených obcí. A bol to veru dobrý nápad.

Skanzen si môžte pozrieť aj sami, ale odporúčam vám počkať si na sprievodcu. Z jeho výkladu sa nielenže dozviete veľa zaujímavých vecí, ale hlavne sa dostanete aj dovnútra troch najhlavnejších budov v celom skanzene, ktoré sú inak pre návštevníkov zamknuté. Ide o zemiansku kúriu z Paludze, kaštieľ z Parížoviec a gotický kostol zo zatopenej dediny Liptovská Mara.

Nás to hnalo hlavne ku kostolu, kde sme sa chceli presvedčiť či pri ňom naozaj stojí kópia veže z brehu priehrady. A tú bolo vidno už zdiaľky.

Kostolík je to naozaj nádherný. Obsahuje pôvodne ručne maľované lavice, oltár, bočný oltár, krstiteľnicu. Pôvodné sú aj fresky na stenách. Všetko je to približne z 13 až 15. storočia. A vraj sa v ňom občas konajú aj bohoslužby, či dokonca svatby.

Z kostolíka sme sa presunuli k zemianskej kúrii z 19.storočia. Aj tu sme mohli vojsť dnu a poriadne sa tu porozhliadnuť. Zvláštnosťou tejto kúrie je to, že obsahovala samostatnú destkú izbu. Dovtedy nevídaná vec. V tej dobe to bol naozaj luxus.

Poslednou zastávkou so sprievodcom bol kaštieľ z jednej zo zatopených dedín, z Parížoviec. Je to vraj najstaršie zemianske sídlo na Liptove.

Aj keď nábytok v ňom nie je pôvodný, pretože ten sa pri sťahovaní “stratil”, aj tak sa nám v ňom veľmi páčilo. Dievčatám hneď naštartoval fantáziu, už som ich len počula šepkať, aké by to bolo tu bývať, obliecť si dlhé šaty a piť čaj v dámskom salóne. Zaujímavosťou je, že podľa fresky na stene v hlavnom salóne, na ktorej je nakreslený vtáčik s vetvičkou v zobáčiku sa predpokladá, že tento kaštieľ mohol byť aj sídlom Mateja Korvína.

Po tejto prehliadke, ktorá vôbec netrvala dlho, sme sa už po skanzene pohybovali voľne. Ponaháňali sme voľne pasúce sa ovečky a šli sme si obzrieť koníky. Nakukli sme aj do iných chalúpiek a rôznych dielní. Videli sme napríklad dom bezzemka, aj roľníka, či richtára.

V dielňach sme mali možnosť vidieť rôzne nástroje, ktoré pomáhali ľuďom pri ich práci. Všetko to tam vyzeralo tak, akoby si domáci len na chvíľu niekam odskočili. Máte pocit, akoby vás stroj času preniesol niekoľko storočí späť.

Takéto miesta sú perfektné na výlety s deťmi. Skanzeny ukazujú svet, ktorý je tak odlišný od toho dnešného, že to v nich vzbudzuje prirodzenú zvedavosť, takže buďte pripravení na množstvo otázok, ktorými vás deti zahrnú. Naše baby najviac zaujal stĺp hanby pred kaštieľom, “nespravodlivosť” v životoch ľudí a delenie obyvateľstva na rôzne vrstvy podľa majetku. Takže debaty v skanzene sa vôbec nemusia točiť len okolo histórie, kľudne sa môže stať, že zabŕdnete aj do politiky.