Slovenský Betlehem a Čičmany. Potulky po Slovensku

Zasa sme trošku cestovali. A navštívili krásne miesta. V podstate úplne náhodou. Plán bol, ísť navštíviť našich najbližších, trošku sa pojašiť s krsniatkom, tráviť čas s bratom a švagrinkou. Ale oni traja sú duše túlavé, stále pre nás pripravia nejaký program, vezmú na zaujímavé miesta. Mohlo mi napadnúť, že tomu bude tak aj teraz.

Ešte sme ani nevycestovali a už som bola zbombardovaná miestami, kam by sme mohli zájsť. Toľko ich bolo, že by sme mali čo robiť aj celý týždeň, nielen jeden víkend. No jednoznačne vyhrali Čičmany a Rajecká Lesná a jej Slovenský Betlehem.

Čičmany

O Čičmanoch už počul snáď každý Slovák a verím, že aj ľudia za našimi hranicami. Tie krásne domčeky si to zaslúžia. Maruška sa aj občas bála medzi nimi chodiť, či sa tam náhodou nezjaví aj ježibaba. Najprv som nechápala, prečo práve na takomto krásnom mieste hľadá ježibabu, až kým mi, dieťa zlaté, jasne nepovedalo, že toto sú predsa perníkové chalúpky. Keď som ju ubezpečila, že tu určite žiadna ježibaba nie je, odľahlo jej a ďalej sme si obzerali tú krásu.

Doma sme si o Čičmanoch niečo prečítali a dozvedeli sme sa, že ľudia si začali svoje domy, okolo okien a dverí, zdobiť približne pred 200 rokmi, ale až po veľkom požiari začiatkom 20.storočia sa ozdoby rozšírili na celé chalúpky. Zdobili viac ženy, ktoré sa inšpirovali tým, čo vedeli najlepšie. Výšivkami. Určite v tej dobe netušili, že práve ich domy, v ktorých žili pokope aj tri generácie, raz bude obdivovať celé Slovensko.  A že ich ornamenty budú zapísané v zozname nehmotného kultúrnom dedičstva Slovenska.

Je to naozaj rozprávková dedinka. Ježibabu sme nestretli, ale aspoň na chvíľku sme mali pocit, že sa čas zastavil, či dokonca poskočil o pár desaťročí dozadu.

Slovenský Betlehem

Ďalšou zastávkou na našich potulkách bola Rajeská Lesná. Viem, že taká dedinka existuje, aj som vedela, že je v nej nejaký Betlehem, ale nikdy by mi nenapadlo, že nás to takto ohúri. Tu sa potvrdilo, je lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť.

Slovenský Betlehem je uložený v Dome Božieho narodenia, na pútnickom mieste Frivald. Vytvoril ho majster rezbár Jozef Pekara a trvalo mu to 15 rokov.  Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké a patrí medzi najväčšie vyrezávané Betlehemy v Európe. Pravdepodobne je to  aj najväčší drevený pohyblivý Betlehem na svete.

Betlehem je vytvorený tak, že sprava doľava zobrazuje našu krajinu od východu po západ a okrem vyobrazenia Kristovho narodenia, zobrazuje aj významné slovenské pamiatky, ale aj moderné stavby, ako napríklad most SNP v Bratislave, ale aj typické remeslá pre daný kraj.

A toto je len jedna z vecí, čo ho robí jedinečným.

Ďalšou vecou, z ktorej vám spadne sánka, je, že polovica z 300 figúriek na ňom sa pohybuje. Tak môže vidieť napríklad kopáčky, ktoré neúnavne kopú oravskú “švábku”, či vinárov, ktorý degustujú vínko. Úsmev na tvári vám vyčarí aj pes, ktorý ťahá za “gate” chlapca, kradnúceho jablká, alebo pastier, ktorý vytrvalo stále dookola naháňa medveďa  s uchmatnutou ovečkou.

My sme s deťmi pozorovali Betlehem dosť dlhú chvíľu, porozprávali sme sa o jednotlivých remeslách, ktoré sú na ňom zobrazené. Hľadali sme miesta, na ktorých sme už boli, alebo o ktorých sme už čo – to počuli. Je tam toho naozaj požehnane, mali by ste počuť tie výkriky: “Aha, mami, tam sú Bojnice.” “Ja som našla Barlolamača.” ” Vidím Dóm svätej Alžbety.” Takto sme veru híkali nejaký ten čas.

Tak sme na tomto krásnom mieste mali vlastne vlastivednú chvíľku a znova sa mi potvrdilo, že učenie nemusí byť mučenie.