Vision board pre deti

Mám rada nové začiatky. Či už je to nová kniha a jej prvé strany, alebo nový nepopísaný zápisník, s čistými stránkami, ktoré čakajú kedy ich zaplním. Dokonca mi nevadí ani začiatok jesene, hoc milujem leto.

Ako dieťa som sa vždy tešila na začiatok prázdnin, ale musím sa priznať, že ma očakávaním a radosťou napĺňal aj prvý september. Bola som zvedavá na nové zážitky, na kamarátov, spriadala som nové plány. Tešila som sa na tú zmenu, ktorú so sebou september prinášal. Nejak to vo mne ostalo a 1. september je pre mňa takým malým Novým rokom.

Nie som veľmi na novoročné predsavzatia. Jasné, že idem s davom a aj ja si ich dávam, ale ešte asi nikdy sa mi ich nepodarilo splniť. Ja si radšej plánujem svoje sny.

Mám doma taký malý zošitok (nikto o ňom nevie) a zapisujem si tam svoje túžby. Niekde som totiž čítala, že ak svoje sny, plány a predstavy dáme na papier, že sa stanú reálnejšími a ľahšie sa dosahujú. Tak teda poctivo zapisujem. A verte, či nie, niektoré sú už odškrtnuté. Tak to asi naozaj funguje. (na 100% tomu uverím, ak sa raz ocitnem v New Jersey na koncerte Bon Joviho)

Deti majú tiež svoje sny a veľké plány. Niektorí malí drobci už teraz vedia, že budu ošetrovatelia v ZOO, zmrzlinári alebo speváci. Niekedy sa nám to môže zdať smiešne a nereálne, ale nikdy nemôžme s istotou povedať, či sa táto detská vášeň nepremení na niečo trvalé. Netreba preto v deťoch tieto krásne predstavy utláčať. Nech len snívajú vo veľkom.

Vision board

Chcela som vedieť, čo majú v pláne moje dievčatá. Samozrejme viem, že túžia po novej Barbie a psíkovi, bola som ale zvedavá aké sú ich sny a plány, na ktorých vedia zapracovať ony samé, a ktoré sa týkajú ich napredovania. Či majú v pláne niečo nové skúsiť, naučiť sa alebo zažiť.

Začali sme rozhovorom.

O tom aké dôležité je snívať, že je to prvý krok k tomu aby sme niečo veľké dosiahli. O tom, že nestačí len snívať, že musíme pre svoje sny aj niečo spraviť, niekedy sa obetovať a zaprieť lebo to môže byť ťažké. O tom, že je dobré mať nejaký plán ako dosiahnuť svoj cieľ, aby sme vedeli, ktorá cesta k nemu vedie.  A nakoniec o tom, že je fajn si to všetko dať na papier, aby sme to mohli mať na očiach.

Chvíľu sme sa zamysleli a potom sme si naše plány a sny začali spisovať. Aby toho nebolo na dievčatá veľa, riešili sme len nastávajúci školský rok.

No a keďže moje deti milujú strihanie, lepenie a kreslenie, tak sme neostali len pri nudnom zapisovaní ale spravili sme si takzvaný “vision board” (v slovenčine som našla preklad nástenka cieľov, no to sa mi vôbec nepáči, radšej ostanem pri tom anglickom).

Všetko čo sme k tomu potrebovali sme mali doma. Okrem výkresu, lepidla a nožníc sme potrebovali staré časopisy, letáky, rôzne informačné bulletiny Prehrabávali sme sa v nich a hľadali vhodné obrázky, ktoré by vyjadrovali naše plány. Pri niektorých sme si pomohli aj obrázkami z internetu (lebo je ťažké zohnať v letákoch leva, či tigra).

Povystrihované obrázky sme už len naaranžovali na papier, nalepili a dopísali k nim stručne čo vyjadrujú.

Bolo zaujímavé sledovať ako všetky premýšľajú, čo na svoj zoznam dať. A ešte zaujímavejšie bolo sa na konci porozprávať, čo ony samé môžu spraviť pre ich konkrétne ciele.

Každá si svoj “vision board” zalepila na viditeľné miesto, nech ich majú stále na očiach, aby sme náhodou nezabudli kam smerujeme. Už teraz sa teším na ten moment, keď zistíme, že sa nám naše túžby darí plniť.