Zavretá škola

Ahojte všetci! Chcela by som sa dnes prihovoriť hlavne riaditeľom a učiteľom na ZŠ, ale možno aj všetkým rodičom, ktorí majú strach o vzdelanie svojich detí. Rozhodla som sa tak potom, čo som sa prihlásila na Facebooku do skupiny Zavretá škola.

Táto skupina vznikla ako jedna úžasná iniciatíva niektorých učiteľov a rodičov, ktorí už majú skúsenosti s učením detí doma a chceli pomôcť všetkým, ktorí sú v týchto náročných časoch na nútenom “homeschoolingu”. No mám pocit, že v poslednej dobe tam narážam viac na zúfalé komentáre, ako na tie pomocné.

Rodičia, ale aj mnohí učitelia sú doma so svojimi deťmi a zároveň musia pracovať z domu. Sme všetci na jednej lodi. Každý si chce svoje povinnosti robiť ako najlepšie vie. Aj učiteľ, ktorý musí zadávať deťom úlohy na doma, aj rodič, ktorý ich následne musí s deťmi prejsť. Preto by sme všetci mali držať za jeden povraz a podporovať sa, navzájom komunikovať, nebyť na seba prísni a hlavne upratať si priority.

Je mi úplne jasné, že si nikto z kompetentných neželá, aby sa vzdelávanie našich ratolestí prerušilo, ale sú rôzne spôsoby, ako by sa deti mohli učiť, aby sme sa my dospeláci nezbláznili. A práve tu to podľa môjho názoru viazne.

Viete, keď som sa na celú situáciu pozrela z nadhľadu, zistila som zaujímavé veci.

Ako často sme sa sťažovali, že dnešné deti nepoznajú remeslá, že sa nevyznajú v záhrade a nevedia si spraviť ani desiatu? My sme kedysi na 2.stupni mali tzv. Špecifické práce. Učili sme sa tam variť, šiť, háčkovať, pliesť a chlapčenské osadenstvo triedy malo medzitým Technické práce, kde sa učili narábať s rôznymi náradiami a vyrábali kadejaké varešky, kliešte na cukor a podobné “potrebnosti”.

Teraz je na tieto činnosti priam ideálny stav. Ráno v kľude spraviť raňajky spolu s deťmi, zapriahnuť ich môžte aj do prípravy obeda. Deti si môžu recepty zapisovať do zošitka a precvičiť si tak krasopis, či gramatiku. Tí, ktorí majú doma šijací stroj, nech šijú rúška. Je to vysoko aktuálna téma a šitie rúšok nie je náročné. Na youtube je veľa rôznych videi ako hačkovať, či štrikovať. Moje baby, napr. nedávno prepadli pleteniu z puffy vlny. Všetky naše bábiky majú teraz krásne deky. Nie sú tieto zručnosti v živote dôležité? A majú naše deti na ne čas bežne, počas školského roka?

Ako často počujeme, že deti nečítajú? Teraz by mohli, koľko by len vládali. A z každej knihy nech spravia krátky zápis do čitateľského denníka. Nakresliť ilustráciu k najzaujímavejšej časti by tiež mohlo zaujať, alebo môžu vybratý príbeh prekresliť do komiksovej podoby.

Máte doma dieťa, ktoré nečíta rado? Aj ja. Preto sme sa dohodli na dennom počte kapitol, ktoré sú základom. Prečíta si ich sama, potom mi príde prerozprávať, čo sa nové stalo a vyjadrovacie schopnosti sa jej zo dňa na deň zlepšujú. A o to mi predsa ide.

A čo keby deti napísali nejaký príbeh? Možno o tom čo sa deje doma, možno o svojom sne, možno úplne vymyslený s rôznymi fantastickými bytosťami. Nie je toto ideálny čas na rozvoj kreativity? A kreativita je nástroj budúcnosti.

No dobre, poviete si, ale predsa deti nemôžu len tvoriť, musia sa aj niečo “učiť”, nejaké “akademické vedomosti”. Áno, súhlasím. Ale musia to byť predpísané pracovné listy, či presné učivo z učebnice? Nemohli by ísť deti von do záhrady a pozorovať ako sa mení práve teraz príroda? Ak majú doma mikroskop, tak majú k dispozícií nespočetne veľa možností, čo môžu pozorovať, či už si to donesú z prírody, alebo nájdu v chumáči prachu pod posteľou. U nás sa dnes napr. pozorovali lienky a “električky” (cifrušky bezkrídle). Baby si užili čas na slniečku a aj sa niečomu priučili.

Určite máte doma nejaké encyklopédie, alebo fungujúci internet. Nemohli by deti s ich pomocou vytvoriť projekt o rastlinách, stromoch a kríkoch, ktoré rastú v blízkosti ich domov, alebo o vtákoch, ktoré sa práve vracajú na naše územie? Alebo nech zasadia fazuľu do vaty a pozorujú ako rastie. Toto zvládne každá rodina.

Staršie deti by mohli spraviť prezentáciu na vybranú tému z prírodovedy, či vlastivedy v Power pointe. Hľadaním obrázkov na internete, čítaním rôznych informácií a vyberaním toho podstatného sa naučia oveľa viac, ako len obyčajným vypĺňaním pracovných listov. A verte mi, toto ich bude baviť, a rodičia o nich ani nebudú počuť.

Naozaj sa deti na 1.stupni musia učiť všetko to čo je v učebniciach? Práve teraz, keď sa z rodičov stali nedobrovoľne učitelia?

Lebo, povedzme si na rovinu, učiteľ zadá úlohy, ale dohliadať na vyplnenie musí rodič. My domoškoláci vieme, ako ťažko sa dodržiava “učebná disciplína” v domácich podmienkach. A za našu rodinu môžem povedať, že učebnice a pracovné listy nám ju veru nepomáhajú udržať, a to z jedného jediného dôvodu. Učenie podľa učebnice a následné vypĺňanie “pracákov” je nudáááááá, síce sem-tam nevyhnutná, ale stále nuda. Ak sa táto situácia predĺži na viac ako 2 týždne, deti sa pri takomto učení zbláznia. Preto si myslím, že teraz by sa mali deti doma zamerať viac na praktické učenie ako vypĺňanie nejakých cvičení.

Že sa to nedá odkontrolovať? Ako zistíme, že deti niečo robili, že sa niečo naučili? Moja odpoveď možno viacerých pobúri, ale naozaj musíme všetko merať známkami a kontrolovať? Ja som presvedčená, že rodičia doma, sú vďační za každú zaujímavú úlohu, za každý zmysluplný nápad, ktorý im učitelia pošlú, pretože je hlavne v ich záujme, aby deti doma niečo robili. Nedôverujeme rodičom, ktorým najviac záleží na vzdelaní svojich detí? Nedôverujeme deťom, že si nájdu niečo, čo ich zaujme a spravia o tom projekt, prezentáciu, lapbook, či iný výstup, ktorý potom budú s nadšením prezentovať pred celou triedou?

A na záver len taká poznámočka. Nebojme sa! Aj keby bola škola zatvorená do konca školského roka, naše deti o nič neprídu. Dôležitejšie ako akékoľvek akademické vedomosti zo základnej školy sú vzťahy a na ich budovanie máme priam ideálne podmienky.