Živé knihy

,

Poznáte pojem živé knihy? Ja som sa s nim prvýkrát stretla približne pred 2 rokmi, keď sme začínali s domácou školou. Zaviedla ho Charlotte Mason, ktorá žila na prelome 19.-20.storočia. Táto žena vypracovala celú metodiku, podľa ktorej fungujú mnohé domoškolácke rodiny po celom svete. Mňa z nej najviac zaujala práve teória živých kníh.

Živé knihy sú knihy, ktoré napísal niekto zanietený, niekto koho téma zaujala a kto do nej vložil srdce.  Tým, že sa krútia viac okolo jednej témy, vtiahnu vás viac do hĺbky a vy ani nezistíte, že sa učíte. Práve preto sú ideálne pre zvedavé deti, ktorým často nestačí tých pár riadkov v učebnici.

živé knihy

U nás doma sa živé knihy stali základom nášho učenia. Viac-menej sme nimi nahradili nezáživné učebnice, ktoré ponúkajú skratkovité informácie, často vytrhnuté z kontextu. Ich čítanie si užívame spoločne a podľa momentálneho záujmu, si každá z nás vezme z konkrétnej knihy vždy to čo práve potrebuje, čo ju najviac zaujme.

Tak, ktoré to sú konkrétne?

V podstate všetky, ktoré rozprávajú zmysluplný príbeh, v ktorom je viac, či menej nenápadne vpletená myšlienka, na ktorú chcete deti nasmerovať.

Poznáte veľrybu Grétu? Krásny príbeh, ktorý ale deti prinúti zamyslieť sa nad znečisťovaním našej planéty. A možno si pamätáte naše pokusy súvisiace s vtákmi. Čítali sme vtedy Utečenec na vtáčom strome. Pre nás to bola živá kniha ako vyšitá. Len vďaka tejto knihe moje baby (a ja tiež) vedia o operencoch tak veľa.

No a nesmiem zabudnúť na knihu Myšiak Samuel a jeho cesta okolo Slovenska na bicykli. Prečítajte si ju s mapou Slovenska po ruke a nemusíte deťom kupovať učebnicu vlastivedy.

Ako vidíte, môžu to byť teda knihy z rôznych oblastí. Asi najviac ich je z tématikou prírody, zvierat, alebo tie geografické, či biografické. Slovenský trh sa začína hýbať aj čo sa týka histórie. Z toho sa ja veľmi teším, lebo z tejto oblasti mi zúfalo chýbajú nejaké beletrizované udalosti našich dejín. Snáď sa dočkám.

Živé knihy doma čítame, lebo:

  • sú skvelé,pretože nie sú nudné. Neobsahujú len holé fakty, ale aj príbeh, ktorý vie pobaviť.
  • idú viac do hĺbky ako encyklopédie a určite viac ako učebnice.
  • ponúkajú množstvo podnetov na premýšľanie a rozvíjanie kritického myslenia. Častokrát na otázky, ktoré nastoľujú neexistuje len jedna správna odpoveď (čo sa väčšinou nedá povedať o učebniciach, či pracovných zošitoch).
  • nenápadne ponúkajú nápady na rôzne mimočitateľské aktivity súvisiace s témou.
  • informácie v nich nie sú vytrhnuté z kontextu.
  • prepájajú viacero oblastí. Aj keď sa niektoré knihy javia len ako knihy o prírode, určite sa v nich nájdu aj iné témy na spracovanie.  Deti tak nevnímajú nejaký problém izolovane, ale celkovo v jeho kontexte a vidia ako veci navzájom súvisia.
  • tým, že vás vtiahnu do deja, a vyvolajú nejakú emóciu, viac si o danej problematike zapamätáte.

Nečakajte však od nich, že ponúknu deťom encyklopedické vedomosti. Po ich čítaní pravdepodobne deti nebudú vedieť vysypať kopu historických faktov a nebudú k nim z fleku priraďovať roky. Nečakajte od nich žiadne poučky, ani latinské názvy zvierat, či kostí človeka. Myslím si, ale že dajú deťom oveľa viac. Vďaka nim budú poznať vzájomné vzťahy a súvislosti rôznych udalostí, pochopia príčiny a dôsledky, pôjdu hlbšie a navyše z učenia budú mať väčšiu zábavu.

Často sa potom stane, že práve živé knihy ich navedú na ďalšie študovanie encyklopédií a dôležitých faktov až do takej miery, že sa stanú expertmi. A to je asi to čo od nich chceme. Aby rozvíjali to, čo ich baví, v čom sú dobré a čo ich napĺňa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.